Ľudia sa pýtajú čo ma viedlo k tvorbe vitráží, keď som celý život pracovala v stavebníctve.

Po celodennom čítaní technických výkresov a tvorení rozpočtov som nachádzala relax v šití bábik a falošnom patchworku. Zlom nastal keď ma priateľka zobrala na tvorivé dielničky, kde ma Vladimír Jánoš zasvätil do tajov skla a naučil ma techniku líhaného skla. Pre mňa to bolo fascinujúce. Za pochodu pri vysvetľovaní teórie som si vymýšľala vzory, z fritov a šupín som vytvárala vzory, aké som chcela dosiahnuť na tanieroch, táckach a miskách. Po vypálení v sklárskej peci som s údivom pozerala na svoje prvé výtvory. Farba fritov a šupín sa po vypálení prehĺbila, ukázala sa v celej svojej kráse a vynikla v štruktúre skla. Moje prvé diela boli na svete.....

Dielničku som navštívila ešte niekoľko krát, kým som si uvedomila, že práca so sklom je to pravé, čo ma bude vždy fascinovať a čomu sa chcem naplno venovať . Na internete som začala hľadať čo všetko sa dá so sklom robiť a čo všetko sa dá vytvoriť. A tak od spekaného skla - fusingu, to už bol len krôčik k vitráži.

Začiatky boli ťažké a hlavne krvavé. Dorezané prsty a veľké množstvo črepín bol úvod do vitráže. Naštudovala som techniku rezania a cínovania, objednala prvé table skla a pustila sa do výroby vitráži. Prvé práce som dávala na posúdenie rodine. Hlavne syn bol nemilosrdný a na všetky nedostatky a chyby ma hneď upozornil. Dnes môžem povedať, že napriek ťažkým začiatkom ma tvorba zo skla neodradila a práve naopak, vyrábam stále nové a nové vitráže. Inšpirácia je všade okolo, stačí ju preniesť na výkres ako predlohu a práca môže začať.